Tekvica bohatá na vitamín A, E, vlákninu a iné, má korene u amerických Indiánov, no v Európe je doma už viac ako 500 rokov. Priam symbolizuje jeseň a s cestovinou prináša chutnú verziu jedla naproti zaužívaným kombináciám.
POSTUP
Cestoviny uvaríme v osolenej vode, aby boli na skus pevné, takmer tvrdé, možno aj o polovicu odporúčaného času výrobcu menej, nepremývame v studenej vode. Cestoviny zvaríme krátko pred dodusením tekvice.
Tekvicu ošúpeme, vydlabeme vnútro s jadrami a dužinu nakrájame, resp. nasekáme na čo najmenšie kúsky. V hrnci zohrejeme olej, roztopíme v ňom kúsok masla, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a chvíľu pražíme, následne pridáme tekvicu a spolu s cibuľou cca 10 minút pražíme.
Zalejeme trochou zohriatej vody, tak aby sme pri dusení zabránili prichyteniu ku dnu hrnca, ale nie toľko, aby sa tekvica vo vode „kúpala“. Dusíme pomaly pri nižšej teplote, kým sa dužina rozvarí na hustú zmes, pred koncom dusenia osolíme, pridáme nastrúhaný muškátový oriešok, aby ho v tekvici bolo cítiť a trošku bieleho korenia.
Udusenú a ochutenú tekvicu odstavíme, vmiešame do nej nastrúhaný parmezán až sa rozpustí, následne vmiešame nadrobno nasekanú vňať. Na záver do hrnca ku tekvici dáme cestoviny a zľahka premiešavame, až sa nám mušle naplnia zmesou.
TIP
Vydlabané vnútro tekvice s jadrami nie je treba vyhadzovať, môžeme si z neho uvariť falošný mäsový vývar.