O pôvode receptu carbonara sa vedú diskusie, ba až spory. Tvrdia, že je to recept typický pre rímsku kuchyňu a vznikol v zimnom období pri nedostatku zeleniny. Ďalší vidia pôvod v 2. svetovej vojne, kedy sa na území Talianska nachádzali anglický a americký vojaci preferujúci zložky ich domácej kuchyne, ako sú vajcia so slaninou. V niektorých domácnostiach sa robí zo špagiet, v iných z penne, niekde spracúvajú celé vajcia, inde len žĺtky, atď. Dá sa povedať, že každá babička vie tu „svoju pôvodnú“ receptúru a tu je jedna z nich.
POSTUP
Pripravíme si všetko potrebné, nakoľko jedlo je hotové "šup šup".
Syr nastrúhame na jemno a vo väčšej mise vymiešame so žĺtkami do zmesi, ktorú okoreníme napr. čiernym korením (pri tomto recepte jednoznačne vynecháme čili, pretože by sa jeho chuť bila s príjemne pikantnou chuťou syra pecorino). Dáme variť cestoviny v osolenej vode, avšak kratšie než je uvedené na obale od cestovín, aby sa aj po ďalšej tepelnej úprave zachovala ich tuhosť a boli „al dente“. Slaninu nakrájanú na menšie kocky opražíme v 1 PL olivového oleja do chrumkava (vhodná je mastnejšia slanina, pancetta je prisuchá).
Uvarené cestoviny zlejeme, nepremývame a vložíme do misy so syrovo-žĺtkovou zmesou, dôkladne premiešame cestoviny so zmesou, aby každý kúsok cestovín bol obalený. Cestoviny z misy preložíme na panvicu ku slanine a ešte chvíľu pražíme na miernom ohni a premiešavame, takto sa cestoviny obalia do slaninového výpeku, vajcia sa zapečú a syr rozpustí.
