Jedlo typické pre Rímsku kuchyňu, pravdepodobne vynález regiónu Lazio. Ako to už býva, najmä pri tých najpopulárnejších jedlách, názory na vznik a pôvod Spaghetti Carbonara sa rôznia. Jeden z príbehov hovorí o snahe kuchára pohostiť amerických vojakov počas II. svetovej vojny, a to tým, že navarí jedlo z typických surovín pre Američanov – slanina a vajcia. Ďalší príbeh sa odvoláva na baníkov ťažiacich uhlie “carbone“, ktorí sa týmto sýtim jedlom posilnili pred prácou.
POSTUP
Navážime a pripravíme si suroviny.
Slaninu nakrájame približne na kocky. Umiestnime do hlbokej panvice a pomaly opražíme do chrumkava. Guanciale postupne uvoľní potrebné množstvo tuku. Zatiaľ si v miske rozmiešame vajcia s nastrúhaným syrom pecorino (kúsok nastrúhaného syra si necháme na posypanie). Do zmesi pridáme čerstvo namleté čierne korenie. Množstvo korenia záleží n preferenciách, ale malo by ho byť toľko, aby bola zmes vajec a syru “bodkovaná“. Popri miešaní postavíme vodu na cestoviny. Až voda začne vrieť, poriadne ju osolíme a dáme variť špagety. Varíme ich až sú stredne mäkké – “al dente“.
Uvarené cestoviny vložíme do panvice k slanine. Chvíľočku spolu opekáme, až vidíme, že špagety nasali výpek. Panvicu zložíme zo zdroja tepla a ku špagetám pridáme vaječnú zmes. Ak by sme panvicu nechali ďalej ohrievať, z vajec by sme mali praženicu. Zľahka, ale dôkladne premiešame. Ak sa jedlo javí “prisuché“, teda málo krémové, pridáme malú naberačku vody, v ktorej sa varili cestoviny. Špagety Carbonara posypeme pecorinom a ihneď podávame.
TIP
Ak nie je po ruke slaninu guanciale možno ju nahradiť slaninou s vyšším podielom tuku. Ale tak isto aj slaninou pancetta, tá však nevytvorí toľko výpeku masti, preto pridáme trošku olivového oleja, aby jedlo nebolo “suché“ a cestoviny sa pekne obalili vajíčkom.